Prvý písomný doklad o našej obci pochádza z roku 1206. Ten však hovorí, že obec resp. osada vznikla oveľa skôr, pravdepodobne v 11. až 12. storočí. V druhej polovici 12. storočia už bola pravdepodobne trhovou osadou na kupeckej ceste z Holíča do Stupavy. Konali sa v nej každý štvrtok trhy, z toho názov – Štvrtok.
Štvrtok bol jednou z najstarších a najdôležitejších osád v tejto oblasti. Pretože konfínium prinášalo kráľom málo úžitku, tak ho začali v 12. a 13. storočí, prideľovať verným veľmožom za osobné zásluhy na osídlenie. Uhorský kráľ Ondrej II. Bol uväznený svojim bratom Imrichom. Synovia nitrianskeho župana Tomáša, Alexander a Šebuš, mu pomohli z väzenia. Kráľ sa im odmenil tak, že v roku 1206 daroval Alexandrovi Štvrtocký majetok (Preadium) zo všetkými dôchodkami trhovej osady i mýta a ustanovil ho za jeho držiteľa.
Štvrtok – Cheturtuchyel (Četúrtek) – je teda najstarší názov, obce, ktorý neskôr dostal prívlastok Plavecký.
Darovacia listina bola napísaná v latinčine v niekoľkých exemplároch na pergamene s rozmermi 246 x 240 mm. Jedna z listín bola nájdená v Splite a v súčasnosti sa nachádza v múzeu v Budapešti. Jej fotokópia je v Štátnom ústrednom archíve v Bratislave. Táto listina bola v roku 1216 znova potvrdená, pretože sa vraj po smrti kráľovnej Gertrúdy stratila pečať. Aby sa predišlo falšovaniu dokumentov, bola táto listina opatrená inou - novou pečaťou. V roku 1217 vydal Ondrej II. Ďalšiu listinu. Určil v nej, že príjem z trhu a mýta udeľuje Šebuchovi, Alexandrovmu bratovi. Tu sa už obec nazývala Cheturthuc - Štvrtok. Ďalej sa stalo aj to, že Ondrejov spolukráľ, syn Belo IV. neuznal právoplatnosť prvej listiny a zem Alexandrovi odňal. Ten sa sťažoval kráľovi, a tak mu Ondrej II. V roku 1231 znova potvrdil právo na Štvrtocký majetok a pridal mu aj susednú zem Maluchka (Malučká - Malacky).
Ďalší osud obce je ešte stále zahalený rúškom tajomstva. V 13. storočí prišli do Uhorska Tatármi prenasledované kmene Kumánov (do Európy prišli zo stepí od Kaukazu). Uhorskí králi im dovolili usadiť sa v hraničných pásmach, kde boli strážcami hraníc. Noví obyvatelia Uhorska boli, na rozdiel od ostatných, bielej pleti a plavovlasí, a preto ich obyvateľstvo volalo Plavci. Veľká posádka Plavcov sídlila pod hradom Dominium Detrekö, ktorý Slováci poznajú pod názvom Plavecký hrad. Niektoré dediny, ktoré pod Plavecký hrad (panstvo) patrili, dostali prívlastok Plavecký, po maďarsky Detrekö. Boli to obce Plavecké Podhradie – Detrekö Váralja, Plavecký Svätý Mikuláš – Detrekö Szent Miklós, Plavecký Svätý Peter - Detrekö Szent Péter a naša obec Detrekö Csütörtök.
Prívlastok Plavecký nedostali tieto obce, ako sa mnohí mylne domievajú že tam sídlili Plavci, ale preto že patrili pod Plavecké panstvo (Prof. Varsík) Tento prívlastok sa začal používať v 18. a 19. storočí. (Od roku 1808 Plavecký Štvrtok).
Do 16. storočia sú dejiny obce neznáme. Nenašli sa žiadne dokumenty, ktoré by o tomto Období niečo hovorili. Listina bola napísaná 16. 6. 1516 v Ostrihome hovorí, že osadu Plavecký Štvrtok a dom v Beckove odovzdali Jurajovi a Žigmundovi a Jánovi Borsymu, lebo predošlí majitelia osady Juraj Makovický a Ján Makovický sa spreneverili kráľovi. Tento údaj je pre dejiny obce dôležitý z toho dôvodu, že už hovorí o iných vlastníkoch, než boli majitelia Plaveckého panstva. Keďže Plavecké panstvo patrilo v polovici 15. storočia beckovskému Ctiborovi, je možné, že dom v Beckove a osada Štvrtok majú dajakú súvislosť. Ďalej sa o Plaveckom Štvrtku dozvedáme z portálneho (daňového) súpisu Bratislavskej stolice z roku 1553, kde vystupuje pod názvom Csetertek. Osada mala v tej dobe dvoch majiteľov. Jedným bol pán Plaveckého panstva gróf Gašpar Serédy, druhým barón Amáde.
Maďarská miléniová monografia spomína v roku 1647 ďalších majiteľov obce, rodiny Somody a Viskeléti. Zároveň upozorňuje na vtedajší nemecký názov obce Zankendorf. Obec nepatrila stále Plaveckému panstvu ako celok, ale delilo sa o ňu viacero rodín.(Asi bola bohatá, keď uživila odrazu i dve šľachtické rodiny). Ďalšie správy pochádzajú až z obdobia luteránskej reformácie, keď obec patrila ako fília (pobočka väčšej cirkevnej obce ) pod faru v Kostolišti a neskôr v Malackách. Osamostatnenie sa štvrtockej farnosti od malackej je celkom jasné, ale podľa prameňov to bolo asi v rokoch 1673 - 1682. Z uvedených údajov vidno, že správ o starom Štvrtku je veľmi málo. Je to preto, že tam nebola fara, okolo ktorej sa sústreďoval život obce. Z kanonických vizitácií (kontrol fár) sa písali často veľmi rozsiahle zápisnice, ktoré hovorili o živote ľudí v nej. Tieto údaje však našej obci chýbajú. Až nástup osvietenských panovníkov (Márie Terézie a Jozefa II. V 18. storočí) priniesol podrobnejšie poznatky o záhorských obciach a jej obyvateľoch. Zachovali sa podrobné zoznamy obyvateľov, súpisy pôdy, domácich zvierat, remesiel, náboženského vyznania a iné.
Toto je zatiaľ všetko, čo je o najstaršej histórii obce známe.
Historické názvy obce
1206 Cheturtuchyel
1217 Cheturthuc
1231 Coturtukhel
1400 Chtwerthek
1553 Csetertek
1647 Zankendorf (vtedajší nemecký názov)
1773 Stwerthek
1808 Plavecký Štvrtok (po maďarsky Detrekö Csütörtök)
Fotografie zo starého „Štvrtka“
Kostol v 40-tych rokoch minulého storočia
Fara a typický vidiecky dom so slamenou strechou
Pohľad na dolný koniec obce rok 1919
