Kostol

Najstaršou a najvýznamnejšou pamiatkou našej obce je rímsko-katolícky kostol. Prvýkrát je spomínaný v darovacej listine z roku 1333 o delení štvrtockého majetku dvoch bratov rodu Hont – Poznan Petra a Šebuša II. Časť obce s kostolom vtedy pripadla Petrovi.

Bol postavaný v duchu doby. Musel byť taký, aký ešte nik nemá. Prevládala prísna symetria, aby mal hlavnú loď, vežu a oltár na východ, ako bolo typické pre rímsko-katolícke kostoly v tom období. Oblúky a klenby boli oblé, ako sa na rannú gotiku roky (1150 a neskoršie) patrí. Obvodové múry hlavnej lode, do ktorých sa opiera oblúková klenba, boli vymurované z tehál prekladaných kameňom. Bola to jedna z metód ako zvýšiť pôsobenie síl gravitačnej zložky, bez zvýšenia hrúbky stien. Na prenesenie vodorovných síl z klenby sa podieľajú aj oporné stĺpy pravidelne rozmiestnené po vonkajšom obvode kostola.

Postupom času na chráme prebiehali viaceré opravy a úpravy. Najväčšou prestavbou prešiel kostol koncom 18. storočia (1793). Vtedy sa stavala nová strecha aj s klenbou. V tomto období sa pravdepodobne pristavila sakristia a lurdská jaskyňa. Okná sakristáru, ktoré prekážali zastrešeniu tejto prístavby boli zamurované, z vnútra kostola boli ponechané len slepé otvory.

Vnútri kostola pribudol chór, ten zväčšil kapacitu kostola a poskytol priestor pre hudobný nástroj – organ. Z vonku pri hlavnom vchode pribudli symetrické prístavby. Vľavo schody na chór a vpravo sklad. Po prestavbe bol kostol zasvätený tajomstvu Nanebovzatia Panny Márie.

V roku 1921 boli do kostolnej veže inštalované dva nové zvony, veľký a stredný, ktoré boli predtým pre vojenské účely z kostola odvezené. Vynovený kostol bol toho roku na sviatok sv. Martina 11. novembra znova vysvätený a odvtedy vznikla tradícia zimných – martinských hodov. Po skončení II. svetovej vojny bola opravená čiastočne poškodená strecha a múry kostola. V jednom poškodenom opornom múre (pri vchode na chór) je na pamiatku zamurovaný hrot nevybuchnutého delostreleckého náboja, ktorý ho vtedy čiastočne zboril.

V roku 1960 bol pri kostole vybudovaný park a sochy nachádzajúce sa pred kostolom boli premiestnené bližšie ku kostolu. Ďalšia veľká rekonštrukcia prebehla v roku 1986 z iniciatívy vtedajšieho farára Henricha Račeka, vtedy bola vymenené strecha a pálené škridly boli vymenené za hliníkové dielce.. Kompletne bola obnovená aj omietka v žlto-bielej kombinácii, ako ju môžeme vidieť až dodnes.

Dňa 1. novembra 2002 bol exteriér kostola osvetlený. V tomto roku prebehlo aj vymaľovanie interiéru. V roku 2010 v rámci regenerácia centra obce, boli do parku pred kostolom osadené lavičky a vybudované chodníky a okolo kostola boli vysadené javory. Posledná rekonštrukcia prebehla v roku 2011 kedy bola vymaľovaná fasáda a strecha kostola.